* 14. december 1884 v Semakivtsi + 2. apríl 1959 vo Ľvove na následky väzenia beatifikovaný 27.06.2001 |
|
Vo februári 2001 som mal možnosť navštíviť vo Ľvove hrob mučeníka
redemptoristu vladyku Nikolaja Čarneckého. Cintorín bol pokrytý
snehovou prikrývkou, čo ma však prekvapilo bol asi meter široký chodník
vyšliapaný v snehu až ku hrobu mučeníka, kde sa končil. Na mieste sa už
modlilo asi 15 ľudí a počas môjho asi 20 minutového pobytu pred hrobom
sa tam vystriedalo ďalších okolo 15 osôb, mužov i žien, starších i
mladších. Bolo zaujímavé pozorovať s akou úctou ľudia pristupovali k
hrobu, modlili sa a na pamiatku si brali hlinu z hrobu, ktorú si cenia
ako vzácnu relikviu. Čím si vladyka Nikolaj získal srdcia ľudí, keď
ešte viac ako 40 rokov po jeho smrti k jeho hrobu denne putujú stovky
ľudí?
Narodil sa 14. decembra 1884 v dedine Sematkivci na Západnej Ukrajine.
Jeho rodičia mali okrem neho ešte ďalších osem detí a všetkých sa ich
snažili vychovávať v náboženskom duchu. Nikolaj už od detstva vynikal
pobožnosťou a prirodzenou dobrotou si získal srdcia tak svojich
rovesníkov, ako aj starších ľudí. Nikto sa teda nečudoval, keď sa
Nikolaj prihlásil na štúdium teológie v Stanislavove (dnešnom
Ivanofrankivsku). Vtedajší vladyka ho v 1903 poslal študovať do Ríma,
kde v 1909 zakončil teologické štúdium. V októbri toho istého roku bol
vysvätený na kňaza a o rok neskôr ako doktor teológie sa stal
profesorom dogmatiky v stanislavovskom seminári. V 1919 s povolením
vladyku vstúpil do noviciátu redemptoristov. Po zložení rehoľných
sľubov sa vrátil do Stanislavova, teraz už ako redemptorista, a so
spolubratmi (bol medzi nimi aj o. Metod Trčka) tam založil nový
kláštor. Bol známy svojou jednoduchosťou ale zároveň aj učenosťou a
preto niet divu, že bol aj naďalej profesorom v seminári a duchovným
vodcom a spovedníkom mnohých seminaristov. V 1926 dostal od
predstavených dôležitú úlohu - pracovať na diele únie na Volyni, kde
redemptoristi v Kovli založili nový kláštor. Tam prijal odev východného
mnícha a celým srdcom sa oddal dielu zjednotenia kresťanov. Jeho
pastoračnú múdrosť a prezieravosť ocenila aj Svätá Stolica, ktorá ho
nominovala na Apoštolského Administrátora Ukrajincov na území Volyne a
Podlasia. Vladyka Hryhorij Chomyšyn ho 31. februára 1931 v chráme sv.
Alfonza vysvätil na vladyku. Na Volyni pôsobil až do roku 1939. Jeho
činnosť ukončil príchod komunistov, ktorí redemptoristov z Volyne
vyhnali. Bolo to obdobie ťažkej skúšky, ale tá ťažšia skúška ho ešte
len očakávala.
V apríli 1945 ho komunisti internovali a odvliekli do Kyjeva, kde bol
mnohokrát surovo vypočúvaný a po roku odsúdený na päť rokov odňatia
slobody, ktoré mal stráviť v táboroch ťažkých prác. Tento trest však
vtedajší režim neuspokojil. Špión z tajnej bezpečnosti, ktorý sa na
chvíľu stal jeho spoluväzňom, z vladyku "vytiahol" potrebné
"usvedčujúce dôkazy" a na ich základe mu ako vatikánskemu špiónovi
pridali ešte desať rokov väzenia! Po procese bol vyvezený do malého
sibírskeho mestečka Marijinsk, kde podstúpil ďalšie tortúry, znásobené
ťažkou prácou a nedostatkom potravín. Odtiaľ bol premiestnený do Orlovo
Rozovo a v 1947 do Vorkuty. Napriek rapídne sa zhoršujúcemu zdravotnému
stavu bol vladyka Nikolaj pokojný a naďalej potešoval ostatných väzňov.
Svedkovia spomínajú, že utrpenie znášal trpezlivo, bez lamentovania,
ponorený v modlitbe za tých, ktorí mu činili zle. Keď to dovoľovali
okolnosti, slúžil tajne sv. Liturgiu a vysluhoval sviatosti. V 1948 bol
prevezený do Mordovie, kde bol do 1954, keď ho opäť previezli do
Vorkutska. Tam bol však len rok znova putoval do Mordovie, kde sa jeho
zdravotný stav natoľko zhoršil, že všetci počítali s tým, že zanedlho
zomrie. KGB sa za takýchto okolností rozhodla pustiť vladyku Nikolaja
na slobodu a dovolila sa mu vrátiť do Ľvova, kde mal zanedlho zomrieť.
Podľa svedectiev vladyka od svojej internácie v apríli 1945 do 1946
pretrpel počas výsluchov viac ako 600 hodín tortúr a mal možnosť
"spoznať" okolo 30 lagrov - väzení.
Do Ľvova medzi spolubratov sa nevrátil zlomený. Jeho zdravotný stav bol
síce beznádejný, ale jeho duch zostal nezlomený. Stala sa však nečakaná
vec, s ktorou kompetentní z KGB nepočítali, zdravotný stav vladyku sa
na čas stabilizoval a aj keď už nemohol nadobudnúť stratené zdravie,
predsa len na druhý svet sa ešte nechystal. Za toto obdobie, aj keď pod
"dozorom" agentov tajnej polície, prijímal návštevy, posilňoval a
povzbudzoval vo viere, modlil sa a obetoval, a podarilo sa mu tajne
vysvätil viac ako desať kňazov. Po dvoch rokoch sa však znova začali
vracať dôsledky prežitého väzenia. Rakovina sa pre neho stala smrteľnou
a na jej následky 2. apríla 1959 zomrel.
Tento redemptorista bol skutočne Boží muž, pretože nielen za života
pomáhal ľuďom poznávať Božie milosrdenstvo a lásku, ale toto
neprestával a neprestáva robiť ani po smrti, čo dokazujú aj viaceré
zázraky, ktoré sa už stali na jeho hrobe, alebo na jeho príhovor. Z
nich uvediem len niektoré. Jednej žene mali amputovať ruku. Prišla na
vladykov hrob, zobrala si z neho trocha zeme a priložila priamo na
ranu. Za krátky čas bola uzdravená. Iná žena bola na príhovor vladyku
Nikolaja uzdravená z rakoviny prsníka. Ďalšia osoba, úplne slepá,
získala zrak, prikladajúc si na oči hlinu z vladykovho hrobu.
Vladyka Nikolaj, Ty si svoj život zasvätil Bohu a zostal si mu verný až
do svojej mučeníckej smrti, ktorú si pre Neho podstúpil. Skrze Teba
prehováral k svojmu ľudu a aj dnes koná na Tvoj príhovor zázraky.
Vypros aj nám dar vernosti Kristovi a jeho Cirkvi, aby sme dedičstvo
otcov dokázali správne prijímať a zveľaďovať.
|