Ikona Matky Ustavičnej Pomoci
Ikona Matky Ustavičnej Pomoci je jednou z najrozšírenejších podôb
najsvätejšej Panny. K nej sa obracajú oči mnohých ľudí a vďaka
orodovaniu Matky Božej zažívajú ustavičnú pomoc. Nachádzame ju v
chrámoch, kaplnkách, domoch - slovom na všetkých cestičkách ľudského
života, ktorý je mnohokrát poznačený bolesťou a smútkom.
|
|
Počiatky histórie ikony a pobožnosti k Matke Ustavičnej Pomoci sa
strácajú v mrákavách dejín. Historici sa namáhajú nad správnym
ustálením faktov. Túto prácu najviac komplikujú protichodné dokumenty,
lakonickosť niektorých tvrdení, či rozdielne komentáre interpretátorov.
Dôležitá literatúra týkajúca sa ikony Matky Ustavičnej Pomoci sa
rozvinula až po 1866 roku, teda po prenesení ikony do chrámu sv.
Alfonza v Ríme. Tento chrám je postavený na mieste, kde v minulosti
stál chrám sv. Matúša, ktorý dal zboriť Napoleon a v ktorom bola ikona
Matky Ustavičnej Pomoci počas mnohých storočí uctievaná.
Prizrime sa teraz dôkladnejšie ikone. Je namaľovaná na doske,
temperovou technikou. Doska je pravdepodobne cédrová, alebo z iného
ihličnatého dreva. Podľa iného autora je doska z orechového dreva. Aj v
rozmeroch ikony nie sú jednotné názory. Jedné hovoria o rozmeroch 52 na
41 cm, iné zas 53 na 41,5 cm. Na zlatom podklade vyniká postava Panny
Márie, ktorá drží v náručí - na ľavej ruke - Dieťatko. Tvár Panny Márie
je oválna, pšeničnej farby, olivové oči, čierne obočie dobre
podkreslené, jemný nos, malé ústa, dlhé prsty. Je to východný typ
ženskej krásy. Tunika má červenú farbu. Na krku a predlaktí ja lemovaná
zlatom. Blankytný plášť so zeleným podkladom je taktiež pretkávaný
zlatom. Na Máriinom čele svietia dve hviezdy a viditeľný je aj čepiec
zelenkastej farby. Dieťatko má gaštanové vlasy a trocha
neproporcionálnu postavu. Oblečenú má zelenú tuniku, prepásanú červeným
pásom. Plášť dieťatka je hnedý a všetky šaty sú pretkávané zlatom. Z
pravej nôžky Ježiška visí uvoľnený sandál. Koruny Márie a Ježiša sú
neskoršieho pôvodu, avšak počas posledných premien v chráme boli koruny
z ikony odstránené.
Na ikone sú aj dvaja archanjeli, ktorí držia nástroje umučenia. Na
pravej strane drží archanjel Gabriel, v rukách zakrytých plášťom, kríž
a klince. Na ľavej strane v podobnom postoji drží archanjel Michal
nádobu, do ktorej je vložená kópia, ktoré popisujú predstavované
postavy: Mater Theou - Matka Božia, Iesous Christos - Ježiš Kristus, Ho
Archangelos Michael - Archanjel Michal, Ho Archangelos Gabriel -
Archanjel Gabriel.
Pred takýmito ikonami, vernými kópiami rímskeho originálu sa modlia
ľudia po celom svete. Matka Ustavičnej Pomoci im udeľuje svoje milosti.
Pôvod ikony Matky Ustavičnej Pomoci
Ikona Matky Ustavičnej Pomoci pochádza z ostrova Kréta, najväčšieho v
Egejskom mori. Tento ostrov vďaka svojmu položeniu odohrával v dejinách
dôležitú úlohu. Jeho poloha sa pričinila o to, že bol počas storočí pod
nadvládou Grékov, Peržanov a Rimanov.
Kresťanstvo sa na ostrove rozvíjalo už v prvom storočí. Podľa tradície
bol na ňom sv. Pavol spolu so svojím milovaným žiakom Títom, ktorého
tam zanechal ako biskupa. Kresťanstvo sa na ostrove tak rozšírilo, že v
VIII. storočí malo už osem biskupstiev.
Nanešťastie si však ostrov podmanili Arabi. Nové náboženstvo, ktoré
priniesli, tak ovládlo miestne obyvateľstvo, že v priebehu 140 rokov
nezostala po kresťanstve ani stopa. Arabská nadvláda trvala od roku 823
do 966.
Víťazstvo byzantského cisára nad Arabmi malo za následok, že
nájazdcovia museli Krétu opustiť. Po ich odchode sa na ostrove začalo
obnovovať kresťanstvo. Jednou z dôležitých postáv pri obnove
kresťanstva bol mních Nikon. Práca však šla veľmi pomaly, lebo ľudia si
úplne osvojili moslimské zvyky.
V roku 1204 prešiel ostrov pod vládu Benátok a od toho času na ňom
zavládol pokoj. Z Talianska sem prichádzali kupci, rytieri a
remeselníci. Veľkú slávu získali ikonopisci - historici umenia ich
nazývali "benátsko - krétskou skupinou" - ktorí písali ikony stretávané
aj dnes na balkánskom polostrove. Otcom týchto ikonopiscov a znamenitým
umelcom bol Teofanus Grece, ikonopisec talianskeho pôvodu, ktorého
Bettinie nazval "patriarchom ruského maliarstva". Základnou tematikou
tejto školy bolo predstavenie Matky Božej Bolestnej. V tomto období
vzniklo tak veľa ikon, že ich počet ešte i v dnešnej dobe histórie
umenia dosahuje ponad sto.
Existuje sedem ikon Matky Božej Bolestnej podobných ikone Matky
Ustavičnej Pomoci, pripisovaných najznámejšiemu umelcovi tejto školy -
Andrejovi Ricovi, žijúcemu v Gandii v rokoch 1421 - 1495.
Nasúva sa otázka, či ikona Matky Ustavičnej Pomoci vznikla v benátsko -
krétskej ikonopiseckej škole, a či azda nie je iného pôvodu?
Určité dôvody sa prikláňajú k tomu, že ikona je staršia. Poukazujú na
to, že ikona Matky Ustavičnej Pomoci bola namaľovaná v Konštantinopole
alebo v jeho blízkom okolí ešte pred X. storočím. V polovici X.
storočia, čiže na začiatku riadenej obnovy kresťanstva prostredníctvom
mníchov - misionárov sa na ostrove stal inšpiráciou pre benátsko -
krétsku školu.
Od veľmi dávnych čias bola na Kréte v horách Lassithi uctievaná ikona
Matky Božej nazývanej "Cardiotissa", ako o tom hovorí Flaminio Corner
vo svojej knihe pod názvom "Svätá Kréta". Tento názov nepodlieha
diskusii. Autor výrazne nazýva ikonu ako "zázračná ikona Svätej Márie
Cardiotissa". Opisuje pri tom kláštor baziliánov, ktorý je známy púťou
k Matke Božej.
V archíve, v Benátkach, bol nájdený dokument, týkajúci sa pútnického
miesta Matky Božej Cardiotissa. Je to notársky akt (záznam), vydaný
Maffeom Donatim a jeho radou a týka sa spomínaného kláštora a chrámu.
Dokument bol vyhotovený 11. septembra 1438, ale daná udalosť pochádzala
z roku 1424.
Výskumy prevedené nad ikonou, ktorá sa nachádza teraz v tomto chráme,
dokazujú, že terajší ikona pochádza z roku 1725. Z toho vyplýva, že
pôvodná ikona bola ukradnutá. Existujú dve verzie krádeže. Jedna
vznikla na Kréte, druhá bola spísaná v Ríme. V rozprávaniach nachádzame
trhliny. Jedni si myslia, že ikona Matky Ustavičnej Pomoci je ikonou,
ktorá bola vyvezená z Lassithi a vtedy by to bola známa: "Cardiotissa".
Iní to popierajú. Ak máte veriť legendám, v ktorých je obsiahnuté aspoň
zrnko pravdy, tak skutočne ikona Matky Ustavičnej Pomoci bola ukradnutá
na Kréte. Dnes však už spor nevyriešime. Jedno je však isté: Ikona tak
veľmi priťahuje ľudí, že zotrvávajú pred ňou v dlhých modlitbách, ktoré
prinášajú vzácne ovocie.
Prvovzor obrazu Matky Ustavičnej Pomoci
Gerola, jeden z najvýznamnejších znalcov histórie Kréty, vo svojich
početných publikáciách na tému kultúry a náboženstva obyvateľov ostrova
píše, že na Kréte bolo veľa ikon, ktoré sa tešili úcte. Najviac
uctievaná bola však ikona Matky Ustavičnej Pomoci. Bolo to obdobie, keď
ľudí nezvyčajne oslovila postava Matky Božej Bolestnej, a preto často
boli maľované ikony s takouto tematikou.
Na týchto ikonách predstavovali Matku Božiu pozerajúcu do očú dieťatku,
ktoré ju objímalo okolo krku. Inde zas písali Matku objímajúcu Ježiška.
Existovali aj iné spôsoby predstavovania tejto témy.
Všetky tieto predstavy vedú k jednej najznámejšej, ktorá sa stala
inšpiráciou ikon Matky Božej, tzv. "Hodegetrii". Bola to najznámejšia
Madona vtedajších čias. Tradícia hovorí o tom, že ju písal sv.
evanjelista Lukáš. Túto tradíciu potvrdzujú svedkovia z konca III.
storočia. Ikona pochádza z Antiochie, odkiaľ tiež pochádzal sv. Lukáš.
Biskup Teofil z Antiochie daroval ikonu cisárovnej Eudexii, ktorá si
vykonávala púť po svätých miestach. Eudexia ju darovala svätej
Pulcherii, sestre cisára Teodózia.
V prvej polovici IV. storočia bola ikona umiestnená v špeciálne
vybudovanom chráme v Konštantinopole, pri tzv. "Ceste víťazov" a odtiaľ
aj pochádza názov Hodegetrie. Mnoho storočí veriaci uctievali túto
ikonu. Kroniky spomínajú množstvo zázračných udalostí.
V roku 1204 dobyli Konštantinopol križiaci. Ikona bola najprv
umiestnená vo veľkolepej svätyni mesta zvanej "Hagia Sofia" (Najväčšia
Múdrosť Božia) a neskôr, z dôvodu bezpečnosti, bola prenesená do malého
chrámu pri kláštore (Chora). Strata tej ikony, najcennejšieho pokladu
Východu, bola neskôr považovaná za najväčšiu drámu celého kresťanstva.
V roku 1453 turecký sultán Mohamed II. dobyl Konštantinopol. Osobná
stráž všetko ničila a pálila. Dodnes sa zachovali grécke opisy
hovoriace o ukrutnosti dobyvateľov. Janičiari zničili najznámejšiu
ikonu východu. Bola stelesnením krásy pobadajúcej človeka k láske a
nábožnosti k Matke Božej. Historici hovoria, že zničená ikona slúžila
predtým ako ikonopisecký vzor. Aj pre ikonu Matky Ustavičnej Pomoci
bola vzorom.
Otázka autorstva je ťažká. Existuje niekoľko hypotéz a nie je ľahké
problém jednoznačne vyriešiť. V VIII. storočí vznikla na Východe
herézia "obrazoborcov" nazývaných podľa gréckej terminológie
"ikonoklastmi".
V mene zle pochopenej teológie nastalo ničenie všetkých obrazov a sôch.
Do tejto vojny sa pripojili cisári: Lev III. v roku 725 a Michal V. v
roku 752, ktorí vydali špeciálne dekréty prikazujúce ničenie ikon. Bolo
to roku 843. V čase trvania tejto herézie nesmeli ľudia uctievať ikony
a umiestňovať ich na verejných miestach. Prenasledovanie bolo ukrutné a
prinieslo tiež obete.
Keď sa skončila vojna s ikonami, zrodil sa nový smer maliarstva
predstavujúci muky Ježiša Krista a utrpenia jeho Matky. Malo to
pripomenúť utrpenie obrancov ikon. Zástancov "obrazoborectva"
prirovnávali k Židom týrajúcim Ježiša. Preto na ikony písali znaky
umučenia: kríž, kopiu a špongiu. V tomto období vzniklo veľa ikon,
ktoré sa dali ukryť. Predpokladá sa, že vtedy tiež vznikla ikona Matky
Ustavičnej Pomoci.
Niektorí spájajú túto ikonu s vynikajúcim ikonopiscom, mníchom sv. Lazárom, známy vtedajšej generácii a obdivovaný dnešnou.
Môžeme povedať, že ikona Matky Ustavičnej Pomoci vznikla v tieni najznámejšej ikony Východu "Hodegetrie".
Z Kréty do Ríma
Na konci XV. storočia sa na Kréte ikona Matky Ustavičnej Pomoci stráca
z pozornosti. Dodnes nie sú známe motívy a okolnosti tohto zmiznutia.
Je však známe, že takéto prípady v tých časoch neboli vzácnosťou. Cez
územie východného cisárstva sa prelievala turecká záplava. Mestá sa
jedno po druhom stávali korisťou nepriateľa. Z obavy pred moslimami
boli najznámejšie ikony vyvážané na západ, na bezpečnejšie miesta. Tým
istým spôsobom vyviezli Benátčania známu ikonu, ktorá sa nachádzala v
Katedrále Matky Božej - Kráľovnej pokoja.
Ikonu Matky Ustavičnej Pomoci "ukradol" istý kupec vykonávajúci
pravidelné obchodné cesty do Talianska. Nikto nie je schopný povedať,
čo bolo príčinou tohto činu. Pripúšťa sa, že ho k tomu nahovorili
obyvatelia jedného z talianskych miest, ktoré medzi sebou boli rivalmi.
Každé totiž chcelo mať niečo nezvyčajné. Je takmer isté, že Boh si pre
splnenie Božej vôle poslúžil kupcom. Kupec ukryl ikonu medzi tovar a
loďou ju viezol do Talianska. Cestou sa zastavil v rôznych prístavoch.
Istého dňa sa strhla búrka a všetkým na lodi hrozilo nebezpečenstvo.
Tak námorníci ako aj pasažieri sa začali modliť k Matke Božej. Napriek
pochybnostiam sa more utíšilo a všetci boli zachránení. Uznali to za
znak zvláštnej ochrany Matky Ustavičnej Pomoci, ktorej ikonu viezli so
sebou. Po roku cesty sa námorníci doplavili k rímskemu pobrežiu. Do
mesta vošli nesúc zázračnú ikonu. Kupec najprv nechal ikonu vo svojom
dome nemysliac na to, že by ju mal darovať niektorému z chrámov. Po
istom čase ochorel a jeho zdravotný stav sa zo dňa na deň zhoršoval. Na
konci života sa so slzami v očiach priznal, že ikonu ukradol a prosil,
aby po jeho smrti darovali ikonu niektorému z chrámov. Toto vyznanie
vypočul priateľ, ktorý zložil patričný sľub splnenia poslednej vôle
umierajúceho.
Udalosti však neprebiehali tak hladko. Žena kupca očarená krásou ikony
sa rozhodla, že si ju nechá. Uložila si ju do svojej spálne a
závistlivo strážila, aby jej ju nikto nevzal. Ale napriek tomu mala z
času na čas výčitky svedomia a sama Matka Božia ju napomínala vo sne:
"Ak nedáš obraz do niektorého z kostolov, zomrieš." Žena bola
tvrdohlavá a nechcela ani počuť o tom, že by mala ikonu stratiť, aj
napriek tomu, že dostala tvrdé upozornenie. Aj Riman, strážca kupcovho
tajomstva, dostal náležité poučenie. Nič sa však nedialo. "Niekoľkokrát
si odoprel mojej prosbe aby bola ikona odovzdaná. Si neposlušný. Je
potrebné, aby ťa vyniesli z tvojho domu. Potom iní nájdu hodné miesto
pre mňa." Po niekoľkých dňoch sa konal pohreb človeka, ktorý zložil
slávnostne sľub, že odovzdá ikonu niektorému z chrámov.
Žena kupca nechcela ani naďalej ustúpiť. Nepresvedčila ju ani strata
dvoch životov. Znova sa jej opakuje sen: Matka Božia sa domáha splnenia
svojej vôle. Posluhuje si pritom dieťaťom, šesťročnou dcérkou tejto
Rimanky. Istého dňa, keď bola dievčina sama v izbe, v ktorej sa
nachádzala ikona, zbadala, ako sa nad ňou skláňa akási pekná pani a
hovorí: "Choď a povedz svojej matke: Matka Ustavičnej Pomoci vás
upozorňuje. Pretože nechcete ikonu darovať, zomriete." Dieťa sa
poponáhľalo k matke a všetko jej porozprávalo. Ale matka zostala
naďalej tvrdohlavá a nič ju nemohlo zmeniť. Keď sa večer cítila chorá,
pochopila svoju chybu. Darovala ikonu do chrámu sv. Matúša.
27. marca 1499 bola ikona procesiou prenesená do Chrámu sv. Matúša. A
tu sa začína verejný kult Matky Božej s titulom Ustavičnej Pomoci,
ktorej ikona bola vo Večnom meste nazývaná aj Madonou sv. Matúša.
Odkaz Matky v Chráme sv. Matúša
Ikona Matky Ustavičnej Pomoci bola uctievaná v Chráme sv. Matúša. Bol
jediným chrámom v Ríme zasväteným tomuto evanjelistovi a apoštolovi.
Počiatok tejto budovy siaha pravdepodobne do III. storočia po narodení
Krista. V dokumentoch rímskej synody z roku 499 je viditeľný podpis
Andreja, kňaza od sv. Matúša. Ďalšiu informáciu o chráme máme z roku
1222, keď bola pri ňom založená nemocnica. V roku 1477 preberajú chrám
otcovia augustiáni. Od toho času až do tradičného zničenia za čias
Napoleona bol Chrám sv. Matúša pútnickým miestom Matky Ustavičnej
Pomoci. Posledný predstavený otec Filip Crene spolu s niekoľkými
spolubratmi zostal až do konca pri chráme. Medzi nimi bol aj brat
Augustín Orsetti.
Do histórie prešla ako ikona Matky Ustavičnej Pomoci. Od roku 1579, keď
bola ukončená obnova chrámu sv. Matúša, pri jeho vchode bol viditeľný
nápis: "Najsvätejšej Panne Ustavičnej Pomoci a apoštolovi i
evanjelistovi sv. Matúšovi." Po čase sa chrám stal kardinálskou
katedrálou. Existujú historické zmienky o zázračnej ikone,
nachádzajúcej sa v tomto chráme. Augustián Mariotti píše v roku 1553:
"V tomto chráme za časov Sixtusa IV. bola umiestnená ikona známa
mnohými zázrakmi." Francesco del Soda v diele "Spis chrámov v Ríme" -
hovoriac o Chráme sv. Matúša, píše: "Nachádza sa tu ikona Matky
Ustavičnej Pomoci, pred ktorou sa dokonáva veľa zázrakov."
Nebola to jediná ikona Matky Božej v Ríme, tešiaca sa úcte veriacich.
Pramene podávajú, že vo Večnom meste bolo vtedy 140 zázračných ikon.
Práve preto vznikla Confraternia (bratstvo) pútnikov Matky Božej. Každý
pondelok pútnici navštevovali inú ikonu. Pravidelne v sobotu sa v
chráme otcov jezuitov I1 Gesu konala pre Confraterniu pobožnosť s
kázňou a v pondelok pútnici navštevovali ikonu, ku ktorej bola v sobotu
pobožnosť. Chrám sv. Matúša navštívili 31. augusta 1715, na čo
poukazuje historický zápis.
Chrám sv. Matúša čoraz viac upadá. Augustiáni sa prenášajú do sv.
Euzébia a potom do chrámu Matky Božej in Posterula. Spolu s nimi
putovala aj ikona Matky Ustavičnej Pomoci. Starí mnísi umierali a
novoprichádzajúci nevedeli nič o zázračnej ikone. To bolo jednou z
príčin, že ikona upadla do zabudnutia a kult skoro úplne vyhasol.
Pápež Pius VI. bol na rozkaz Napoleona vyvezený do Francúzka a Rím
dobyli Napoleonove vojská. Veliteľ dobyvateľov, gen. Barthire, prikázal
zničiť štyridsať chrámov. Preto v rokoch 1798 - 1799 bola spálená
nemocnica, Chrám sv. Matúša rozobraný a pozemok v roku 1811predaný.
Ikonu Matky Ustavičnej Pomoci umiestnili do kláštornej kaplnky, v
ktorej sa mnísi zhromažďovali pri modlitbe. Spomienky o zázračných
udalostiach z minulosti čoraz viac medzi ľuďmi zanikali.
Zo zabudnutia do Chrámu sv. Alfonza
K starému bratovi prichádza mladý chlapec Riman Michaele Marchi. Mních
mu rozprával históriu ikony nachádzajúceej sa v kaplnke. Brat Augustín
zomrel v roku 1853. V tom istom roku prichádza do Ríma redemptorista,
konvertita otec Eduard Douglas spolu so svojím spolubratom otcom Bruxie
Quelasom. Obaja hľadajú miesto na vybudovanie kláštora, v ktorom mali
bývať najvyšší predstavení Kongregácie Najsvätejšieho Vykupiteľa.
Vybrali miesto pri via Merulana, presne tam, kde kedysi stál chrám sv.
Matúša. Postavili tu kláštor a chrám, ktorý zasvätili sv. Alfonzovi
Maria Liguorimu. Prvým predstaveným novopredstaveného kláštora sa stal
otec Eduard Douglas.
V roku 1862 sa počas priateľského rozhovoru hovorilo o tom, že v
predchádzajúcom chráme (sv. Matúša) bola uctievaná ikona pochádzajúca z
Východu, ktorá upadla do zabudnutia.
Medzi rozprávajúcimi bol aj mladý redemptorista, otec Michaele Marchi,
ktorý k údivu všetkých hovoril o svojich stretnutiach a rozhovoroch so
starým bratom Augustínom. "Viem, kde sa nachádza ikona - je v kaplnke
kláštora otcov augustiánov, do ktorej som často chodieval". Medzi
poslucháčmi zavládla radosť. V tom čase sa zrodila myšlienka, že ikona
by mohla byť umiestnená v novovybudovanom Chráme sv. Alfonza.
V tom istom čase, 7. februára 1863, jezuita otec Francesco Blosi kázal
v jezuitskom chráme v Ríme o zázračnej ikone Matky Božej, ktorá pred 70
rokmi "zmizla z dohľadu". Ak by niekto o nej čosi vedel, prosíme ho o
informácie - hovoril kazateľ.
V roku 1865 sa k Svätému Otcovi Piusovi IX. vybral najvyšší predstavený
redemtoristov. Otec Mikuláš Mauroni prosil o darovanie ikony, ktorá sa
nachádzala v kaplnke otcov augustiánov in Posterula. Svätý Otec žiadal
dokument, objasňujúci históriu ikony. Po krátkom čase sa prichýli ku
prosbe predstavených Kongregácie redemptoristov. Augustiáni ikonu
darovali, žiadajúc len jej vernú kópiu, ktorú si chceli nechať vo
svojej kláštornej kaplnke.
V januári 1866 bola ikona obnovovaná. Reštaurátorom bol poľský umelec Leopold Nowotny.
Pred vnesením ikony Matky Ustavičnej Pomoci do chrámu sv. Alfonza bolo
usporiadané slávnostné tríduum a dňa 26. júna 1866 bola slávnostne
vnesená do chrámu, začínajúc týmto spôsobom nové obdobie úcty a
pobožnosti k Matke Ustavičnej Pomoci. Už v roku 1866 vyšla kniha pod
názvom "La Madre del Perpetuo Socorso" - čiže Matka Ustavičnej Pomoci.
Je v nej obsiahnutá história a opis zázračných udalostí, ktoré sa stali
pred touto ikonou.
Korunovácia ikony v Chráme sv. Alfonza
Pred ikonu Matky Ustavičnej Pomoci prichádzalo veľa ľudí. Porúčali
svoje duchovné a dočasné potreby a vychádzali z Chrámu sv. Alfonza
šťastný, lebo prežili stretnutie s Matkou. Často dostávali milosť, o
ktorú prosili, rozprávali o tom iným a povzbudzovali k modlitbe k Matke
Božej.
Samotný Chrám sv. Alfonza prežíval mnoho povznášajúcich momentov.
Jedným z nich bol príchod pápeža Pia IX. dňa 5. mája 1866, ktorý
spôsobil redemptoristom nezvyčajnú radosť. V chráme boli vykonávané
rôzne pobožnosti, ktoré zhromažďovali mnoho ľudí, horlivých ctiteľov
Matky Božej. Množstvo milostí, ktorými Matka Božia obdarúvala veriacich
a sláva ikony sa pričinili o to, že sa začalo uvažovať o jej
korunovácii. Svätý Otec Pius IX. vydal dekrét, povoľujúci korunováciu,
a samotný akt korunovácie sa konal 23. apríla roku 1867. Korunovátorom
bol monsignor Antius Mattei. Na druhý deň sa uskutočnila slávnostná
procesia, na ktorej sa zúčastnilo početné duchovenstvo a veriaci nielen
z blízkeho okolia chrámu, ale z celého mesta. Táto procesia sa stala
triumfálnym pochodom Matky Božej.
V pripravenej dokumentácii boli medzi iným podané dve histórie uzdravení.
Hrdinom prvej bol o. Aurelius de Riparionsone z opátstva otcov
kamaldulov vo Frascati. "V septembri roku 1866 veľmi ťažko ochorel.
Choroba čoraz viac postupovala. Pripojili sa aj komplikácie, čo malo za
následok veľmi ťažkú zdravotnú situáciu. Lekári celkom stratili nádej.
Chorý prijal pomazanie nemocných. Počas troch dní slúžili za neho sv.
liturgie pred ikonou Matky Ustavičnej Pomoci. Náhle kríza pominula, ale
teplota sa udržiavala až do konca decembra. Predstavený prikázal
chorému, aby na Nový rok odslúžil sv. liturgiu a dôveroval Matke Božej.
Lekár mal však iný názor, a preto to neodporúčal. Jeden z priateľov
chorého sa poponáhľal do Chrámu sv. Alfonza. Našiel tam o. Michaele
Marchi, ktorého oboznámil, že chorý nie je schopný sa ani postaviť.
Otec Marchi mu podaroval kúsok z ikony Matky Ustavičnej Pomoci. Chorý
to vypil z vodou a na druhý deň pokojne odslúžil sv. liturgiu. Teplota
ustúpila a viac sa nevrátila."
Bol to výrazný znak zvláštnej starostlivosti Matky Božej. Druhé
uzdravenie sa odohralo v tom istom kláštore a jeho priebeh bol podobný.
Obidve potvrdila lekárska komisia, ktorá tiež uznala ich pravdivosť.
V súčasnosti existujú bohaté opisy milostí, rozprávajúce o väčších i
menších udalosti z oblasti uzdravení a obrátení, ktoré sú považované za
pravdivé. Sú svedectvom pomoci Matky Ustavičnej Pomoci. Ona si želá
vyplniť svoje duchovné materstvo všetkých ľudí, ktorí sa k nej utiekajú
a prosia o Jej príhovor z Bohom.
Každé pútnické miesto, každá ikona Matky Ustavičnej Pomoci je svedkom
nezvyklých udalostí, stávajúc sa miestom prítomnosti tej, ktorá bola
pred krížom určená za duchovnú Matku nás všetkých.
Chrám sv. Alfonza de Liguori
Na Eskvilinskom pahorku medzi dvoma slávnymi bazilikami: sv. Jána na
Lateráne a Matky Božej (S. M. Maggiore) sa nachádza Chrám sv. Alfonza.
Je to neogotický chrám s troma chrámovými loďami, vyplnenými talianskym
mramorom a peknou polichrómiou. Práca nad jeho výstavbou sa začala v
roku 1855. Jeho dĺžka dosahuje 42 metrov a šírka 14 metrov. Posviacka
sa uskutočnila 3. mája 1859. Konsekrátom bol kardinál Konštantín
Patrizi. Polichrómiu robil František Doliden a Michal Stolz. Mnoho
častí prvotného výstroja bolo prerobených počas obnovovania chrámu pri
príležitosti 100. výročia vnesenia obrazu do chrámu.
V rokoch 1898 - 1900 chrám dostal novú polichrómiu. Namaľovali ju dvaja
rehoľní bratia, redemptoristi: Gerard Knolsert a Maximilián Schmalz.
Konečná renovácia bola prevedená, keď kardinál Jozef Agilmar Ritter,
ordinár diecézy Saint Luis v USA, dostal túto svätyňu ako chrám.
Chrám v priebehu storočia ohrozovali mnohé nebezpečenstvá. Dňa 20.
septembra 1870, keď Garibaldi dobýval Rím, padlo na chrám a kláštor
veľa striel, ktoré hrozili úplným zničením.
Nová talianska vláda nebola chrámu priaznivo naklonená a vzhľadom na to
vzniklo i nové nebezpečenstvo. Najprv súdili, že je to anglický objekt.
Keď sa však anglická vláda od toho dištancovala, bol v 1873. roku
vydaný kasačný dekrét. Tvorca chrámu a kláštora sa ich snažil
zachrániť. Vďaka podpore vplyvných ľudí sa mu podarilo zažehnať
hroziace nebezpečenstvo. Bola to viditeľná pomoc Matky Ustavičnej
Pomoci.
Francúzsky veľvyslanec vo Washingtone, knieža de Nosilles, bol
preložený na diplomatické zastupiteľstvo v Ríme. Ešte pred jeho
príchodom do Ríma bola jeho manželka v jednom z chrámov vo Washingtone.
Vtedy k nej pristúpila akási žena a povedala: "Za niekoľko dní
odcestujete do Ríma, vojdite do chrámu sv. Alfonza, kde je uctievaný
obraz Matky Ustavičnej Pomoci a pomodlite sa za mňa." Veľvyslancova
žena nič o takomto chráme nepočula, ale dala prísľub. Keď pricestovala
do Ríma, na všetko zabudla. Istého dňa šla kočom po via Merulana a
všimla si malý chrám. Povedali jej, že je to chrám sv. Alfonza. Vtedy
si spomenula na prísľub, ktorý dala vo Washingtone. Zastavila koč,
navštívila chrám a porozprávala o všetkom predstavenému. Sľúbila, že
pomôže tomuto chrámu a jej pomoc bola naozaj potrebná.
Keď sa v tribunále rokovalo o otázke kasácie, bol vydaný výrok, že
chrám sv. Alfonza má medzinárodný charakter, čo ho uchránilo od
likvidácie.
Ďalšia história chrámu pokračovala zvyčajným spôsobom. V chráme sa
konali pobožnosti a slávili sa rôzne sviatky ku cti Matky Božej. Ľudia
veľmi slávnostne oslavovali 50. výročie prítomnosti ikony. Aj napriek
vojnovému obdobiu nezabúdali o veľkom poklade, akým je ikona Matky
Božej. Slúžené bolo slávnostné tríduum, ktoré celebrovali kardináli
sídliaci v Ríme.
Po druhej svetovej vojne, v roku 1966, bolo slávené 100. výročie
umiestnenia ikony v chráme sv. Alfonza. Pri tejto príležitosti Svätý
Otec Pavol VI. napísal list všetkým ctiteľom Matky Ustavičnej Pomoci.
Množstvo pútnikov prichádzalo z rôznych strán sveta, aby sa modlili
pred jej ikonou v Ríme. Príčiny toho sú rôzne. Pri príležitosti 125.
výročia umiestnenia ikony v júni 1991. roku navštívil Chrám sv. Alfonza
a ikonu Matky Ustavičnej Pomoci pápež Ján Pavol II., jej veľký ctiteľ.
Rozvoj kultu Matky Ustavičnej Pomoci
Kult Matky Ustavičnej Pomoci sa rozvíjal na celom svete. Zásluhy na tom
majú aj otcovia redemptoristi. Tento rozvoj však bol hlavne dielom
Matky Božej. Ľudia šíriaci jej kult sa pričinili jedine do vytvorenia
potrebných podmienok, aby sa zástupy ctiteľov mohli stretnúť s dobrotou
Matky.
Veľkými ctiteľmi Matky Ustavičnej Pomoci boli biskupi, diecézni kňazi,
rehoľníci a svetskí ľudia. Spoločnou námahou dosiahli, že úcta a
pobožnosť k Matke Ustavičnej Pomoci sa medzi ľuďmi stali populárne.
Redemptoristi vybudovali viac ako 100 nádherných chrámov zasvätených
Matke Ustavičnej Pomoci. Počas misií a rekolekcií priniesli ikonu aj do
mnohých iných chrámov. O ikone bolo vydaných viac ako 900 publikácií.
Prvú vernú kópiu rímskej ikony daroval otec Eduard Douglas do chrámu
redemptoristov v Bishof Eton už v máji 1866. Krátko potom vyslal na
rôzne strany ďalších desať kópií. V priebehu niekoľkých rokov bolo vo
svete rozšírených viac ako dvesto kópií ikony. Je to zvláštny znak
dopytu. Pred týmito ikonami sa rozvíjali nové formy pobožností.
Dňa 27. marca 1871 vzniklo pri Chráme sv. Alfonza pre všetkých ctiteľov
Matky Ustavičnej Pomoci Bratstvo Matky Ustavičnej Pomoci. Toto bratstvo
bolo v 1876 roku premenené na Arcibratstvo, ktoré sa rozšírilo po celom
svete. Jeho členovia prijímali tieto záväzky:
1. Prosiť Matku Ustavičnej Pomoci o zvláštny príhovor vo všetkých duchovných a dočasných potrebách.
2. Nosiť medailón Matky Ustavičnej Pomoci a sv. Alfonza a zároveň mať doma jej ikonu.
3. Ráno a večer sa trikrát modliť Raduj sa, dodávajúc jedno Sláva Otcu na česť sv. Alfonza.
4. Každý mesiac pristupovať k spovedi a k svätému prijímaniu.
5. Slávnostne svätiť každoročné sviatky: Matky Ustavičnej Pomoci a sv. Alfonza.
Toto arcibratstvo malo viac ako pol milióna členov v 3270 strediskách.
Okrem Arcibratstva tiež existovala Čestná Stráž Matky Ustavičnej
Pomoci. Boli v nej ľudia, ktorí sa zhromažďovali pred ikonou na
modlitbách. Predstavovalo to akoby druh apoštolstva modlitby.
Vo všetkých chrámoch, kde pracovali redemptoristi, sa konala každú
druhú nedeľu v mesiaci zvláštna pobožnosť K Matke Božej s kázňou,
procesiou a inými modlitbami.
V Chráme sv. Alfonza v Saint Luis (USA) v 1928. roku zaviedli novú pobožnosť k Matke Božej, nazvanú neskôr Ustavičná novena. Tvorcom tejto pobožnosti bol redemptorista, otec Andrej Brovne. Každý utorok bola novena, zložená z kázne, piesní a prosieb, ako aj ľuďmi písaných poďakovaní. Pobožnosť sa rýchlo rozšírila po celom svete. V Európe sa konala po prvýkrát v roku 1943 v Írskom Belfaste, pre prebývajúcich tam amerických vojakov. Chrámy s ikonami Matky Ustavičnej Pomoci Všetky chrámy a kaplnky, v ktorých pracujú redemptoristi, sa od momentu zavedenia ikony stávali centrami žiariacimi touto pobožnosťou. Niektoré z týchto chrámov sa dočkali korunovácie ikony, stávajúc sa strediskami kultu. A teraz niekoľko informácii na tému takýchto chrámov s ikonami Matky Ustavičnej Pomoci.
V Taliansku, neďaleko Verony, sa nachádza mestečko Busolengo. Kópia
ikony tu bola prinesená v roku 1875 a bola to už 207. kópia vyslaná z
Ríma. V súčasnosti je to známe talianske pútnické miesto a veľké
centrum kultu MUP. Talianski redemptoristi tam vydávajú mesačník "Il
Soccorso Perpetuo di Maria". Okrem pútnického miesta tam bol aj seminár
redemptoristov. Zvláštne pobožnosti sa konajú pred sviatkom
Nepoškvrnenej Panny Márie a každý týždeň Ustavičná novena.
Pozdĺž celého polostrova sa nachádza veľa chrámov s ikonami MUP.
Otcovia misionári hlásajúc misie po farnostiach mali zvyk na zakončenie
uviesť ikonu Matky Božej. V súčasnosti je v Taliansku viac ako dvetisíc
chrámov a kaplniek s ikonami MUP a ich počet sa stále zväčšuje.
V Španielsku bola ikona prvýkrát uvedená 29. mája 1867 v chráme
redemptoristov v Madride. Teraz je i v tom kraji viac ako 5000 oltárov
zasvätených MUP. Vydávaný je mesačník "El Perpetuo Soccorso" a každú
sobotu a nedeľu sú vysielané rozhlasové a televízne programy.
Vo Francúzsku je založených viac ako 12 tisíc chrámov a kaplniek s
ikonami MUP. Toto veľavravné číslo svedčí o horlivosti francúzskych
redemptoristov.
V Belgicku existuje pútnické miesto MUP v Roules. V Rakúsku putujú veriaci do Pucheim.
Do nemeckých chrámov priniesli ikonu redemptoristi a diecézni kňazi.
Jedným z veľkých ctiteľov MUP bol biskup Wilhelm Emanuel Ketteler. Keď
sa vrátil z 1. vatikánskeho koncilu, napísal veriacim svojej diecézy
pastiersky list, ktorého hlavnou témou bola Matka Ustavičnej Pomoci.
Jej ikonu umiestnili aj vo svojej katedrále. Na území Nemecka bolo veľa
chrámov, v ktorých sa nachádzali ikony MUP. Najväčším pútnickým miestom
bol Bochum.
Do Írska bola ikona MUP prinesená už v roku 1867. "Dnes - píše o. John
B. Coyle - je ťažké nájsť katolícku rodinu ako na dedine, tak i v
meste, ktorá by nemilovala sladký obraz. Pri jeho pomoci sa na tejto
Zemi predlžuje mierové kráľovstvo Márie."
Aj na Slovensku sa kult ikony MUP rozšíril rýchlo. Predpokladá sa, že
do Stropkova ju priniesli českí redemptoristi v 1925, ktorí už od roku
1874 prichádzali na Slovensko na misie a stali sa jej horlivými
šíriteľmi. V Stropkove zaviedli každoročný otpust Matky Ustavičnej
Pomoci, pred ktorým sa konalo tríduum. Počas otpustu boli slávnostné
bohoslužby a po nich sprievod cez mesto s ikonou MUP. Redemptoristi
brali so sebou ikonu aj na misijné práce, a to nielen na Slovensko, ale
aj na Podkarpatskú Rus a do Juhoslávie. Na začiatok misií bola ikona
vystavený na bočnom oltári a zostal tam až do ich skončenia. Počas
celého dňa horeli pri ikone sviečky. Nejednému z ľudí vyprosila MUP
milosť obrátenia. Po misiách zostávala ikona v chráme ako pamiatka na
misie.
V súčasnosti jedným z chrámov zasvätených MUP je chrám redemptoristov v
Starej Ľubovni, kde sa už niekoľko rokov každú stredu schádzajú veriaci
z celého okolia na Novénu k MUP.
Je ešte veľa krajov, kde pracovali a pracujú redemptoristi a všade tam, kde boli, sú aj ikony Matky Ustavičnej Pomoci.
Amerika uctieva Matku Ustavičnej Pomoci
Od Aljašky po Ohňovú Zem sa nachádzajú chrámy zasvätené Matke
Ustavičnej Pomoci. Zaslúžili sa o to v Novom Svete obetavo pracujúci
redemptoristi.
V Kanade vlastní okolo 500 chrámov ikonu Matky Ustavičnej Pomoci a z
toho asi 5 chrámov je zasvätených Matke Ustavičnej Pomoci, napr. vo
Winsdore, Montreali, Yorktowne, Toronte.
Prvým chrámom v Spojených štátoch, v ktorom bola umiestnená ikona, bol
chrám sv. Jakuba v Baltimore. Stalo sa to v roku 1868. Odtiaľ sa táto
pobožnosť rozšírila po celom USA. Mnohé chrámy vlastnia ikonu Matky
Ustavičnej Pomoci a najväčšie centrá vznikajú: v Bostone, San Fancisco,
Saint Luis, Chicago, New Yorku, Washingtone. Dokonca v národnej
katedrále vo Washingtone je kaplnka zasvätená MUP. Taktiež mnoho iných
chrámov je zasvätených Matke Ustavičnej Pomoci.
Najväčšie pútnické miesto Matky Ustavičnej Pomoci je v Bostone. V 1871
roku bola ikona najprv v drevenom, a neskôr v murovanom chráme. Na
tomto mieste Matka Božia uzdravovala chromých. Chrám dostal názov
"zázračný". Tu bola výdatná monografia pod názvom "Sláva Márii v
Bostone". V 1953 roku je chrám zreštaurovaný a stáva sa tak hodným
chvály Matky Božej. Existujú tu rôzne spolky, ktoré si vzali za
patrónku Matku Ustavičnej Pomoci. Pre všetkých ctiteľov je vydávaný
mesačník "Perpetual Help". Pre nevidomých vyšla špeciálna kniha
napísaná Brailleovou abecedou. Kult Matky Božej je tu veľmi živý.
V Mexiku zaviedli pobožnosť k Matke Ustavičnej Pomoci redemptoristi,
ktorí tam prišli v roku 1908. Ona bola patrónkou ich misií a
rekolekcií. Vydáva sa tu niekoľko časopisov. Jeden z biskupov písal:
"Počas 40 rokov pastoračnej práce všade povzbudzujem k pobožnosti k
Matke Ustavičnej Pomoci."
Kult Matky Ustavičnej Pomoci sa tiež rozvíja v pásme Malých a Veľkých
Antíl, a taký kraj ako Haiti ohlasuje Matku Ustavičnej Pomoci za svoju
patrónku.
Južná Amerika sa stala vďaka práci redemptoristov miestom veľkých diel,
ktoré vykonala ľudská nábožnosť a milosrdenstvo Matky Božej. Také
krajiny ako Argentína, Brazília, Bolívia, Kolumbia a iné juhoamerické
republiky majú svoje centrá kultu Matku Ustavičnej Pomoci. Nemôžeme tu
vymenovať všetky miesta a hovoriť o nábožnosti ctiteľov Matky Božej,
ktorí sa modlia pred Jej ikonami. Existuje mnoho chrámov zasvätených
Márii a je vydané množstvo kníh, piesní a modlitieb jej zasvätených.
Všetko to svedčí o nezvyčajnom vzťahu, ktorý majú veriaci k Matke
Ustavičnej Pomoci.
Ázia uctieva Matku
Ázia je kontinent, ktorého väčšina obyvateľstva sú nekresťania. Je to
kontinent obývaný prevažne hinduistami, konfucionistami, moslimami a
vyznávačmi mnohých iných veľmi starých náboženstiev. Taktiež aj tu sa
rozvíja kult Matky Ustavičnej Pomoci.
India je krajom, kde žijú dosť početné spoločenstvá kresťanov. Počiatky
kultu Matky Ustavičnej Pomoci tu siahajú do roku 1880. Rozširujú ho
sestry Služobnice sv. kríža, a veľkým apoštolom bol kňaz Wellanikaren,
ktorý založil stredisko kultu v Mattoe. Redemptoristi založili prvý
kláštor, uviedli obraz v Bangalere a od r. 1945 rozvíjali úctu a
pobožnosť k Matke Božej s týmto titulom.
Veľkým strediskom kultu Matky Ustavičnej Pomoci je hlavné mesto Srí Lanky - Colombo. Jeden z misionárov v roku 1950 napísal: "Pred desiatimi rokmi bola ikona Matky Ustavičnej Pomoci skoro neznáma v mnohých krajoch a dnes je to najpopulárnejší obraz."
Kresťanstvo vo Vietname kvitlo a bolo veľkou nádejou do budúcnosti. Po
násilnom zjednotení severu s juhom sa situácia náhle zmenila. Vieme, k
čomu speje komunistický systém a fanatizmus marxistickej revolúcie. O
rozvoj kresťanstva sa zaslúžili redemptoristi, ktorí od roku 1935
rozširovali ikonu Matky Ustavičnej Pomoci. Ich práca prispela k tomu,
že táto ikona sa stala veľmi rozšírená po celej krajine. Známe pútnické
miesto Matky Ustavičnej Pomoci je v Saigone.
Najväčší a najviac rozšírený kult Matky Ustavičnej Pomoci sa rozvinul
na Filipínach. V hlavnom meste Manile, na predmestí Baclaran, sa
nachádza národná katedrála Matky Ustavičnej Pomoci. Obrovská bazilika
je 106 metrov dlhá a zmestí sa do nej 12 tisíc veriacich. Je to
katedrála Filipín. Každý deň sa tu niekoľkokrát koná Ustavičná novena.
Filipínci, ktorí emigrovali do Ríma, sa raz v týždni schádzajú pred
ikonou Matky Ustavičnej Pomoci v Chráme sv. Alfonza.
Pred II. svetovou vojnou sa začala misijná práca v Číne. Pioniermi boli
biskupi a misionári, ktorí tiež šírili kult Matky Ustavičnej Pomoci. Aj
Španielski redemptoristi tam začali misijné dielo. Ale všetci vieme, čo
sa s tým všetkým stalo po vojne.
Pápeži - ctitelia Matky Ustavičnej Pomoci
Ikona Matky Ustavičnej Pomoci uctievaná v Ríme a mnohých iných miestach
sa pričinila, že pápeži tohto storočia mnohokrát vyjadrovali svoju
pobožnosť a lásku k Matke Božej s týmto titulom. Námestníkom Krista je
ikona známa a využívajú každú príležitosť, aby ľudí povzbudili k úcte a
modlitbe pred ňou.
Pápež Pius IX. dostal od generála rehole redemptoristov o. Mikuláša
Maurona kópiu ikony Matky Ustavičnej Pomoci, ktorú umiestnil vo svojej
domácej kaplnke. Potvrdil Arcibratstvo Matky Ustavičnej Pomoci a sám sa
stal jeho členom. Katolíckemu biskupovi z rehole kapucínov plniacemu si
svoje povinnosti na Kréte poslal vernú kópiu ikony Matky Ustavičnej
Pomoci.
Lev XIII., pápež ružencových encyklík, videl v ikone MUP spoločnú platformu pre ekumenizmus s pravoslávím. Keď mu holandský redemptorista o. Jansen predstavil promótorov ekumenického hnutia z Adrianopola, hovoril im, aby sa modlili k Matke Ustavičnej Pomoci.
Svätému Piusovi X. bola ikona Matky Ustavičnej Pomoci známa. Pozeral sa
na prácu redemptoristov v Busolengo, kde sa nachádza veľké centrum
kultu Matky Ustavičnej Pomoci. Sám patril do Arcibratstva Matky
Ustavičnej Pomoci.
Benedikt XV. pri príležitosti 50. výročia uvedenia ikony do Chrámu sv.
Alfonza pozýval obyvateľov Ríma k účasti na slávnostiach, ktoré sa budú
konať v tomto chráme. Povolil tiež, aby sa v loretánskych litániách vo
všetkých chrámoch redemptoristov dodávala prosba Matky Ustavičnej
Pomoci, oroduj za nás.
Aj Pius XII. sa staral o pobožnosť k Matke Ustavičnej Pomoci. Zvlášť
myslel o tých odlúčených, ktorí na stenách svojich domov mali ikony
Matky Božej, pred ktorými sa modlili.
Ján XXIII. sa už ako bohoslovec často modlil pred ikonou Matky
Ustavičnej Pomoci. Za svojho duchovného vodcu si vybral o. Františka
Pitocchiho, ktorý mal na neho po morálnej stránke veľký vplyv. Tento
kňaz býval pri Chráme sv. Alfonza.
Pavol VI. pri príležitosti 100. výročia uvedenia ikony do Chrámu sv.
Alfonza napísal najvyššiemu predstaviteľovi redemptoristov zvláštny
list, v ktorom nachádzame nasledujúce slová:
"Spomienka na udalosti spred 100 rokov je príležitosťou k vzrastu vašej
pobožnosti k Matke Ustavičnej Pomoci, ktorej ikona je už 100 rokov vo
Vašom vlastníctve ako našej najlepšej Matky a Patrónky... Svätý titul,
ktorým je nazývaná Panna Ustavičnej Pomoci, je naozaj tým titulom,
ktorý vyhovuje túžbam koncilu, pretože krásnym spôsobom vyjadruje
starostlivosť Matky Božej o Cirkev, ktorá pôsobí a trpí na zemi."
Ján Pavol II. bol veľkým ctiteľom Matky Ustavičnej Pomoci. V Manile, v
Chráme Matky Ustavičnej Pomoci, zasvätil celý Ďaleký Východ a všetky
problémy Cirkvi Matke Božej. Počas všetkých svojich vystúpení
povzbudzoval a vyzýval k mariánskej úcte a pobožnosti. Poslúchnime teda
jeho vyzvanie.
Tento letmý pohľad na výpovede pápežov tohto storočia nás stavajú pred
fakt, že pobožnosť k Matke Ustavičnej Pomoci vyhovuje potrebám Cirkvi,
ktorá chce spojiť všetkých ľudí dobrej vôle. Táto pobožnosť je jednou z
tehličiek skutočnej služby Božej a ekumenizmu. Nech nás toto všetko
povzbudí k rozvíjaniu skutočnej mariánskej pobožnosti, vyhovujúcej
potrebám ľudí hľadajúcim skutočný náboženský život.
Matka Ustavičnej Pomoci, Matka Cirkvi - pros Boha za nás hriešnych! |