Šťastie
Stál
som tam sám, majúc pocit,
že ma
všetci opustili,
pýtajúc
sa seba sám :
Čo mi
to urobili?
V mojej
duši len smútok a des,
rana
veľká sťa hlboký les.
Beznádej
a smútok stali sa denným menu,
nenašiel
sa nik, kto by pohladil
moju
dušu poranenú.
Zrazu
začul som hlas, čo vravel mi :
Poď za
mnou, ja uzdravím tvoje rany,
budeš
šťastný a požehnaný.
Zahrniem
Ťa milosrdenstvom a láskou,
Tvoje
srdce naplním Božskou krásou.
I osmutnel
som a riekol som :
Si to
Ty, Pane? Ako môžeš uzdraviť ma,
keď sa
ani nepoznáme?
Ja
poznám Ťa, riekol mi, od lona tvojej matky spomínal
som ti
meno, poď za mnou, dám ti nádherné veno.
Veno
bohaté a cenné,
veno
všetkými oddávna chcené.
Na
celej Zemi nenájde sa nik,
kto
bude šťastnejší ako Ty.
Riekol
som : Pane, tu som,
urob ma
nastrojom svojho zmilovania,
utvor
mi srdce čisté a bez pochybovania.
ON
dotkol sa ma a
šťastným
stal som sa hneď,
čaká aj
na teba a volá Ťa :
Poď,dieťa
moje, daruj mi srdce svoje.
Ja
zmením ťa a požehnám tvoj život,
nikdy
viac nebude Ti smutno a clivo.
Marian Ivanov
18. 10. 2008